Neviete? Jeden horší ako druhý? Prázdne reči a sľuby, ktoré si po vyslovení ani nepamätajú a jediné, čo ich zaujíma je ich osobný profit. Takto to vidíte?
Áno, aj toto je postoj, ktorému sa dá rozumieť.
Ja ale voliť pôjdem. Tentokrát si však dám iný pozor na to, komu dám svoj hlas. Určite to nepôjde len tak, že si pozriem televíznu debatu, poviem si: „Tento je celkom sympatický, tak to s ním skúsim“! Pre moje rozhodnutie budem potrebovať viac, ako vidieť peknú košeľu, vybielené zuby alebo milý úsmev. Chcem vedieť, aký program má jeho strana. Zaujíma ma jeho tím, nie len on. On je len reprezentant, ale podstatní sú ľudia okolo neho. Ich pripravenosť, profesionalita, minulosť určujúca dôveru.
Chcem vedieť, s kým bude kandidát svoj program realizovať a či on a členovia jeho strany majú na splnenie týchto úloh vzdelanie, potrebné skúsenosti a zručnosti. Pre svoje rozhodnutie potrebujem vedieť, pre aké rezorty majú pripravených odborníkov, ktorí to sú, ako sú pripravení. Budem sa zaujímať o to, akým spôsobom si zabezpečí finančné krytie. Verte mi, že sa neuspokojím s frázami a vatou, používanou na brífingoch, prostredníctvom ktorej sa nejaký ambiciózny dobrodruh, ktorého školili tímy psychológov a rôznych koučov, síce vyjadruje plynulo, rétoricky presvedčivo a možno aj ruky rozhadzuje tak ako má, ale nič konkrétne nepovie.
Politika nemôže byť priestorom pre uspokojovanie ambícií, ktoré by inde stroskotali pre nedostatok vzdelania a odbornosti. Súčasné obsadenie niektorých ministerstiev je jasným príkladom toho, že osoba s vysokoškolským vzdelaním z oblasti umenia, nemôže riadiť rezort informačných technológií, hoci rozpráva cudzími jazykmi. Niekto, kto bol usvedčený z plagiátorstva, nemôže riadiť ministerstvo školstva. Žena, o ktorej koaličný partner a bývalý predseda vlády povie, že spáchala podvod, nemôže stáť na čele spravodlivých. Takto to nemôže fungovať a bohužiaľ už dva roky sme svedkami toho, že to jednoducho ani nefunguje.
Aj preto nechcem dať hlas niekomu, kto po voľbách vyprodukuje zo svojich radov ministra bez vzdelania, bez základných predpokladov pre riadenie rezortu alebo s morálnym kreditom zodpovedajúcim ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Nie. Takto to fakt nechcem! Pokiaľ budem iba trošku môcť, urobím všetko preto, aby sa to už nezopakovalo. Celkom by ma potešilo, keby sme sa na nasledujúce voľby pripravili a volili sme s rozumom. Pokus dajme mu hlas, aspoň bude sranda, nás stál strašne veľa a budeme sa z toho spamätávať roky.
Po uplynulých dvoch rokoch je asi každému Slovákovi jasné, že vo vláde a v parlamente nemôže byť hocikto! Veľká väčšina z nás pochopila, že hlas poslancovi dávame preto, aby slúžil, spravoval veci verejné a vytváral podmienky pre rozvoj. Nie, aby bola sranda, ale aby spravoval štát. Poslanec je vyslaný do práce, ktorej výsledkom má byť to, že funguje zdravotníctvo, školstvo, justícia, žijeme v zdravom a bezpečnom priestore a naša životná úroveň rastie. Ak si zle vyberieme, skolabuje systém a dotkne sa to každého z nás až do takej miery, že sa budeme musieť rozhodovať medzi jedlom a teplom. Vraj!
Úprimne, dúfam, že po skúsenostiach za uplynulé dva roky sa nenecháme zhypnotizovať nejakým plagátikom na plote, vďaka ktorému niekto získa výrazne vyššie percentá ako ostatní. Predpokladám, že polarizácia spoločnosti, ku ktorej došlo za ostatné dva roky, neumožní ani vytvorenie vlády jednej strany. Preto, pre mňa osobne bude rozhodujúce aj to, s kým kandidát a jeho strana, môže vytvoriť koalíciu. Veta: “O tom budeme hovoriť až po voľbách.“, pre mňa nie je odpoveďou. Vytvorenie povolebnej koalície a náchylnosť k spolupráci s určitými stranami rovnako predurčuje, či voľba kandidáta má pre mňa zmysel. Určité ideové nasmerovanie, ale aj osobné vzťahy medzi politikmi nám ukázali, že pri zlom spojení, to jednoducho nebude fungovať. Preto milé kandidátky a kandidáti, ak mi nepoviete konkrétne čo chcete robiť, s kým to budete vykonávať, aké sú konkrétne predstavy o naplnení volebných sľubov, ako ste na to pripravení a kto môže byť vašim potenciálnym koaličným partnerom, hlas vám nedám.
Nie. Tentokrát to nepôjde len s prázdnymi prísľubmi! Svoj hlas si vážim a to až do takej miery, že ho neodovzdám len preto, lebo nebola lepšia voľba. A viete čo? Sympatia a milé reči sú to posledné, čo si budem všímať.