Keď politici klamú o svojich predvolebných sľuboch, poviem si: „mám mať rozum a nenaletieť“. Keď však v politických debatách klamú o tom, čo je čierne na bielom ešte aj v zákone, tak sa pýtam, kde to vlastne žijem?
Včera odznelo v politickej debate o päť minút dvanásť, z úst politika Šimečku, niekoľko výslovných lží, ktoré ma donútili zamyslieť sa nad tým, čomu títo ľudia venujú svoj čas a za čo berú peniaze.
Len malá ukážka.
Pán Šimečka v súvislosti s odvolávaním ministra vnútra povedal, že mestský súd jeho rozhodnutie „vyhodnotil ako v rozpore so zákonom“. Prosím? Pán Šimečka, mestský súd rozhodoval o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V rámci tohto konania sa o porušení zákona nerozhoduje. O tom môže rozhodnúť len príslušný správny súd. Tak kde máme napísané, že minister konal v rozpore so zákonom?
Ďalšia perla z knižnice práva: Tvrdenie poslanca Šimečka, že: „zákon nehovorí, že minister musí postaviť mimo službu policajtov, ktorí sú trestne stíhaní“, je v rozpore s tým, čo je napísané čierne na bielom!
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru výslovne v § 46 ods. 1, písm. b) uvádza, že: „Policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“. Toto podľa Vás, pán Šimečka, znamená, že zákon nehovorí o povinnosti? Slovo „musí“ ešte stále znamená, že je povinný. Nie, že si môže robiť čo chce! Tak prečo nás klamete?
Policajti, ktorí zamestnávajú parlament, plnia novinové články a polarizujú spoločnosť, sú obvinení zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Teda sú podozriví z toho, že spáchali trestný čin, a zákon hovorí, že „musí“. Rovnaké znenie je obsiahnuté v § 66 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, kde sa uvádza: „Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu, a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.“
Úprimne, či sa nejaký policajt vráti alebo nevráti na svoju stoličku, je väčšine Slovenska šum a fuk. To, či nám politici klamú vo verejnom priestore a vyvolávajú diskusie na témy, ktoré neriešia zásadné problémy našej spoločnosti, by nám až tak jedno byť nemalo.
Kedysi bol poslanec Národnej rady považovaný za elitu, ktorá má právo rozhodovať o tom, v akej krajine budeme žiť, aké budeme platiť dane a čo za ne dostaneme. Dnes, pri odchode jednej vlády a nástupe druhej, len sa dozvedáme, kto ako výdatne kradol, koľko sa mu podarilo prepiť zo štátneho a aké kšefty urobil s utajenými sponzormi svojej strany. Verejné financie sú čím ďalej tým viac zdevastované, chudoba dosahuje v rámci EÚ popredné miesta, a poslanci trepú o tom, že slovo „musí“ neznamená „musí“ a minister porušil zákon, keď urobil to, čo musel. Šesť policajtov je tak dôležitou témou, že je potrebné jej venovať niekoľko dní v parlamente v čase, keď Slovensko pomaly nemá čo jesť a mnohí ľudia prestávajú mať motiváciu tu žiť. Nič dôležitejšie vás nenapadlo? Cena potravín, energií, úverov, zdevastované zdravotníctvo a školstvo, trestný zákon z čias Márie Terézie s jeho drakonickými sadzbami, nič? Toto si nezaslúžilo vašu pozornosť? Štyri dni ste venovali šiestim policajtom, a ďalšie dni a týždne budete rozoberať to, čo ste povedali počas tých štyroch dní. Haló! My naozaj nemáme čas na ďalšie premárnené týždne, mesiace a roky. Prosím, rokujte o tom, čo potrebujeme riešiť, preto sme vás volili. Očakávame to ešte stále s dôverou!