Johana

Máte to už za sebou? Košík plný tovaru, pred vami klasická pokladňa a … pokrok! Vyberiete sa k samoobslužnej pokladni, lebo treba ísť s dobou.

Zobrať tovar z košíka, naskenovať čiarový kód, odložiť, naskenovať, odložiť, naskenovať odložiť  … Hups. Zelenina, ovocie, pečivo. A mám problém. Nemajú čiarový kód. Teraz čo? Vyhľadať na obrazovke, zvoliť vhodný obrázok a vybrať. Je to kváskový slovenský, gazdovský slovenský, rustikálny semolinový alebo aký je to vlastne chlieb? Hľadím na monitor ako hladný do prázdneho taniera a vzácne minúty ubiehajú a ubiehajú. Ak sa teraz vrátim k regálu a začnem zisťovať, čo som si vložila do košíka, tých za mnou asi porazí. Potrebujem ho vôbec? Nechám ho radšej tu. Ale čo budem jesť? Zúfalo zablúdim očami po predajni s nádejou pomoci. Nič. Nikde nikto. Rada za mnou sa zväčšuje a hlboké povzdychy sa ozývajú hlasnejšie, silnejšie a častejšie. Konečne zbadám osobu povolanú k tejto bohumilej činnosti. Prosím Vás, mohli by ste mi poradiť? Prichádza. Normálna ľudská bytosť, ktorá sa dokonca usmieva. Rýchlymi prstami ťuká po obrazovke, aby dokončila môj pokus stať sa moderným nakupujúcim. A je to. Zaplatené, uložené. Odchádzam.

Som zo seba trochu sklamaná. Pred dvomi dňami som mala štyri kusy tovaru. Všetky s čiarovým kódom. Išlo to ako o masle. Ale tá pokladňa, vo vedľajších potravinách, bola úplne iná. Iný display, iné rozmiestnenie jednotlivých pokynov a príkazov. Dnes maturita z automatizácie sveta veľmi nedopadla. Nevadí, možno nabudúce.

Rozmýšľam, či to vôbec takto chcem. Naozaj chcem prísť o pokladníčky a pokladníkov, ktorých nahradia automaty? Viem, aj tak to odo mňa nezávisí a vývoj nezastavím. Len, ak by náhodou niekoho kompetentného zaujímalo, ako sa cítim ako zákazník pri samoobslužnej pokladni s plným nákupným košíkom ovocia, zeleniny a tovaru bez čiarových kódov, tak verte, že nič moc. Ako alternatívu, so zachovaním vhodného počtu klasických pokladní, v poriadku, ale ako jedinú možnosť pre zaplatenie môjho nákupu, určite nie.

Viete, ja som sa nikdy nechcela stať pokladníčkou a nechcem ňou byť ani teraz. Čo mi však vadí viac je to, že svojou činnosťou, ktorú vykonávam zadarmo, oberám o prácu tých, ktorí to robili rady a živilo ich to. To ma naozaj neteší. Najmä, ak si uvedomím, že je to celé len o zvýšení prosperity už aj tak prosperujúcich obchodných reťazcov.