Sedíme na lavičke. Tak trochu tvárou v tvár, tak trochu inkognito. Rozkvitajú stromy a prebúdzajú sa včely. „Čo tu chceš?“ Opýtala som sa jej. „Nič. Dívam sa a strážim všetko čo si prežila.“ „Prečo?“ „Lebo mi to patrí.“ „Čo ti patrí?“ „Tvoj prežitý čas“. „Berieš si môj čas?“ „Jasné. Každý deň, každú tvoju hodinu […]
Pokračovanie článku