Johana

Je päťsto euro dosť? Záleží či kupujeme alebo predávame. Je osem rokov basy dosť? Záleží či sme poškodený alebo obvinený.

Aj vy si myslíte, že dlhý pobyt za mrežami je zárukou nápravy páchateľa?

Desať rokov. Premietnite si, čo všetko sa vo vašom živote udialo! Niektorí ste možno chodili do piatej C a niektorí ste práve dostali prvý bozk. Tam, nie je nič. Šitie topánok a čakanie na deň, keď sa to všetko skončí. So sedemdesiat éčkami opustíte bránu Leopoldova alebo Ilavy, konečne sa pozriete na stromy a vykročíte od ničoho k nikomu. Po desiatich rokoch nemáte rodinu, priateľov, prácu a častokrát ani kde bývať. Celý čas ste čakali, kedy si prehodíte tašku cez plece a budete mať tú veľkú železnú bránu za chrbtom. Prišlo to. Po prvom  vyprážanom syre a pive sa svet zdá tak krásny! Potom prejde deň, dva, týždeň, mesiac. Je to stále horšie a horšie. Začnete uvažovať čo ďalej. Kde zohnať bývanie? Kde sa zamestnať s kvalifikáciou basista? Potrebujete jesť, je vám zima a v lese spať sa tiež veľmi nechce. Pozriete sa na tú veľkú železnú bránu, za  ktorou ste mali posteľ, trikrát denne jedlo a Fera. Nič moc, ale aspoň niečo. Tam v diere, ste za desať rokov pochopili pravidlá. Vybudovali si autoritu alebo sa aspoň naučili ako s autoritami vychádzať. A teraz? Teraz čo? Vrátiť sa? Prijať život bezdomovca? Ísť na úrad práce vyšokovať tú malú zavalitú pani v okuliaroch odpoveďou, aké bolo vaše predchádzajúce zamestnanie? Stačí vykradnúť obchod a ste späť. Ako recidivista už možno navždy.

Takto to chceme?

Stále sme presvedčení, že za hulenie marišky, skrátenie daní, úver vzatý na kamoša, je jedinou možnou cestou nápravy dlhá basa? Naozaj nemáme pre tých, čo z akéhokoľvek dôvodu nezvládajú pravidlá, nič lepšie?

Áno, dlhými trestami riešime to, že máme od týchto ľudí pokoj. Neriešením príčin, ktoré ich priviedli k tomu, že porušili zákon a dopustili sa spáchania trestného činu, však nemôžeme mať pokoj od páchania trestnej činnosti, pretože tá má svoje korene práve v tých príčinách.

V novele Trestného zákona sa uvažovalo o znížení niektorých trestných sadzieb a nahradení trestu odňatia slobody alternatívnymi trestami. Peňažný trest, verejnoprospešné práce, podrobenie sa terapií, nástup na liečbu … Prekvapilo ma, s akým odporom som sa stretla, pri vyslovení myšlienky, že by dĺžka pobytu v base mohla byť kratšia.

Zamýšľala som sa nad tým, kde sa to v nás berie? Prečo máme pocit, že keď niekto nedostane aspoň desať rokov, nie je potrestaný? Prečo nechceme dať šancu tým, ktorí to z akéhokoľvek dôvodu nezvládli, aby sa naučili žiť medzi slušnými ľuďmi a nie medzi kriminálnikmi. Hrdíme sa tým, že sme národ pohostinný, dobrosrdečný, pomáhajúci. Áno to platí, ale len voči tým, ktorí sa správajú podľa našich predstáv. Inak sme krvilační a tejto prísnosti sa vieme zbaviť len v prípade, že sa to dotkne nás alebo niekoho blízkeho.

Som zástancom spravodlivosti. Rovnako ako vy aj ja chcem, aby ten čo porušil zákon, niesol svoj trest. Otázka primeranosti a účelnosti trestu je zásadnou témou trestnoprávnej politiky, ktorá sa mení v závislosti od podmienok v spoločnosti. Veľmi by som nám priala, aby nastupujúca politická garnitúra vytvorila podmienky, v ktorých sa bude dať prežiť bez exekúcií a páchania napríklad majetkových trestných činov. Priala by som si, aby sa moje a vaše dane použili na vzdelávanie detí, ošetrovanie chorých a nie na výdavky spojené s pobytom zblúdencov v ústavoch na výkon trestu.

Pokiaľ budeme zlo trestať zlom, krutosť krutosťou, zotrieme rozdiely medzi tými, čo sú zlí a tými čo ich za takých označia.