Johana

Čudné prázdno, ktoré sa za Filipom vlieklo po Janinom odchode už bolo neznesiteľné. Rozmýšľal, ako sa toho zbaviť. Nenapadlo ho nič iné ako ísť cez internet do miestnosti pre dospelých. „Fúúú. To je ponuka. Je možné, že toľko ľudí sa chce stretnúť len kvôli tomu?“ Pomyslel si. Pozeral si dievčatá, ktoré písali o svojej samote, túžbe s niekým byť a láskať sa. Pozeral si blondínky, čierne, okaté, kučeravé, bucľaté aj úplne útle. Jeho oči zostali stáť na tvári s výraznými čiernymi očami a trochu zvlnenými vlasmi. Južanský typ s podmanivým úsmevom nevinnosti zdobila vysoko zdvihnutá hruď našepkávajúca dobré vyvinutie. „Táto je fakt pekná.“ Filipove prsty sa roztancovali po klávesnici a začali vytvárať cestu ku kráske ponúkajúcej  láskanie, maznanie a ešte aj bonus za dôveru v intimitu.

Konverzácia sa rozbehla veľmi rýchlo.

„Si fakt pekná. Naozaj sa chceš stretnúť?“

„Jasné. Ale nie som sama. Som s kamarátkou.“

„Jáj . Ja som myslel, že sa budeme trošku maznať, hladiť a tak …“

„Však áno. Moja kamarátka ťa tiež chce. Pozerala si ťa a páčiš sa jej. Vadí ti trojka?“

„Nerobíš si srandu? Naozaj sa chcete so mnou stretnúť?“

„Fakt chceme. Musíš ale priniesť fľašu vodky alebo niečo extra dobré.“

„A už si sa bozkávala?“ Opýtal sa ironicky.

„Bozkávala a nielen na ústa. Dostaneš servis o akom sa ti nesnívalo. Musíš nám ale doniesť fakt dobrú fľašu.“

„OK. Prinesiem. Kde sa stretneme?“

„U mňa doma. Budeme ťa čakať.“

Filip si dohodol miesto, čas, zistil si spoje a so zabalenou fľašou pod čiernou koženou bundou sa vybral za dievčatami, ktoré mu sľubovali výlet do jeho erotickej intimity. Stále nechcel veriť tomu, že sa to stane. A verte, že by mal skutočné šťastie, kebyže nie. Ale o tom neskôr.

Na dohodnutom mieste stáli dve mladé dievčinky. Naučeným flirtovaním nadviazali kontakt. Skontrolovali si, či doniesol fľašu a keď bolo všetko v poriadku vtiahli ho do neútulného malého bytu. Izba, v ktorej sa ocitol bola preplnená nábytkom, posteľami a hromadou rôznych harabúrd.

„Kašľať na to. Postele sú tu, dá sa tu aj sedieť. Trošku sa pohráme a vypadnem“.

Keď Filip pokladal fľašu s vodkou na malý stôl v izbe, všimol si, že je na ňom už jedna takmer dopitá fľaša s plávajúcou hruškou. Pozrel sa na dievčatá. Tie nelenili. Chytili fľašu a ochutnávali jedna cez druhú. Vzájomné horúce bozky, objímanie a obchytkávanie sa týchto dvoch dievčat bolo pre Filipa ako scéna z filmu pre dospelých. Fakt rozbehnuté sa obrátili k nemu, aby ho zapojili. A zapojili. Keď jedna z nich priniesla z kúpeľne prezervatív, ocenil, že myslí aj na tieto praktické veci. Ďalej to všetko išlo podľa očakávaného scenára.

Teda až do chvíle, keď sa v byte začali ozývať zvuky prichádzajúcej osoby.

Veta: “Tak mládež končíme !!“ vystrelila Filipa z postele ako lezúci škorpión.

Pred ním stál muž v stredných rokoch a díval sa na dve podnapité dievčiny, ktoré sa snažili utiecť do kúpeľne.

Jedna z nich sa otočila k Filipovi. „Uteč cez okno“ pološeptom mu poradila ako vyriešiť túto delikátnu situáciu. Filip ostal stáť ako obarený a opäť neveril vlastným očiam.

„Dobrý deň“. Zakoktal Filip.

„Čo tu robíte?“ Opýtal sa starší muž.

„Sme sa trošku rozprávali a tak …“

„Vidím. Aj vám stihli povedať, že majú štrnásť?“ Opýtal sa muž, ktorého hlas prešiel do výhražného tónu.

Po úvodných slovách, neuposlúchnutom úteku a slušnom predložení občianskeho preukazu sa Filip vybral na políciu v sprievode otca svojej práve čerstvo získanej kamarátky. Veril, že mladej vyšetrovateľke vysvetlí priebeh tejto zoznamovacej párty a všetko sa skončí.

Nevysvetlil, neskončilo. Celé štyri roky vysvetľoval a bránil sa. Najskôr pred obvinením z trestného činu sexuálneho zneužívania. V prípravnom konaní bolo preukázané, že dievčatá sa do sekcie zoznámenie pre osoby nad osemnásť dostali nepravdivo zadanými údajmi o svojom veku. To zbavovalo Filipa zodpovednosti za úmyselný trestný čin sexuálneho zneužívania. Prokurátorka prekvalifikovala skutok na znásilnenie. Dokazovanie sa začalo uberať iným smerom. Trestná sadzba od päť do desať rokov nám nedávala spávať.

Ako obhajkyňa som mala k dispozícií ich mailovú komunikáciu, ktorá jednoznačne preukazovala, že mladé dámy vedeli o čo ide. Chceli to a dokonca za to žiadali aj určitú formu odmeny. Zistila som, že daktyloskopické otlačky na fľašiach patrili len dievčatám. Bolo zrejmé, že si nalievali samé, pretože Filip priniesol fľašu zabalenú, položil ju na stôl a ďalej s ňou manipulovali len poškodené. To ho zbavovalo podozrenia, že ich uviedol do stavu bezbrannosti, ktorú následne zneužil.

Tá čiernooká dievčinka s kučeravými vlasmi a nevinne podmanivým úsmevom mala skúsenosť s intimitou muža už v jedenástich rokoch. Vedela presne, čo bude nasledovať, preto Filipovi poradila aby ušiel. Aj  tu sme našli zdroje dôkazov, ktoré preukazovali Filipovú  nevinu.

Stavala som dôkaz k dôkazu a našla cestu. Dlhú, ale zachovávajúcu slobodu bez skákania z okna.