Johana

Predstavte si, že Národná rada SR ako najvyšší zákonodarný orgán prijme zákon. Ten sa nebude páčiť pospolitému a okolitému ľudu až do takej miery, že v búrlivých protestoch vyskanduje podanie návrhu na ústavný súd. Požiada ho, aby posúdil jeho súlad s ústavou a hlavne pozastavil jeho účinnosť. To je kľúčové. Pozastavenie účinnosti.

Ústavný súd vypočuje hlas ľudu, zasadne a rozhodne. O  pozastavení účinnosti bude rozhodovať v pléne, ktoré tvorí trinásť sudcov. Keďže na rozhodnutie potrebuje nadpolovičnú väčšinu, stačí mu na prijatie rozhodnutia „za“ sedem hlasov.

Vydaním uznesenia a jeho zverejnením v zbierke zákonov sa  dotknutý zákon „zmrazí“ a ako neúčinný sa nebude aplikovať.

Ocitli sme sa v realite. Presne to sa stalo.

Teraz nachvíľu zavrime oči a predstavme si, ako by to mohlo vyzerať v hĺbke budúceho času.

Ústavný súd o otázke súladu napadnutého zákona s ústavou nerozhodne do konca volebného obdobia, pretože posúdiť taký zákon nie je vec jednoduchá. Čas si podá ruku s týždňom, mesiacom rokom a zákon si bude oddychovať v spodnej zásuvke ústavného súdu.

Prídu voľby a iná vláda. Tá povzbudená svojim víťazstvom sformuluje Programové vyhlásenie vlády, ktoré parlament schváli. Odhodlaná exekutíva začne navrhovať a parlament prijímať, ale aj meniť a rušiť zákony. Chce predsa naplniť svoje programové vyhlásenie. Konečne príde na rad aj to chúďa zabudnuté v zásuvke. Nie, náš odložený zákon sa nestane účinným. Len sa ako starý a nepotrebný zruší. A tak sa podarí siedmim statočným sudcom odkázať zákonodarnému zboru, že prijímať zákony môže, ale či sa nimi niekto bude riadiť, závisí od nich a nie od Národnej rady.

Nastane skutočná demokracia. Ľud vyskanduje čo má pán prezident/prezidentka, ako predstaviteľ vládnej moci urobiť a súdna moc vypočuje davy. A parlament? Ten bude prijímať zákony, aby sa ľudia na ulici mohli hádať. Tí so silnejším hlasom a väčším odhodlaním prekričia zástupcov parlamentu, ktorých tam poslali zas iní ľudia, aby prijímali zákony, o ktorých si mysleli pred voľbami, že budú dobré. Trochu chaos? Áno, ale o ten práve ide, pretože v  chaose sa šikovní hýbu ako zlodeji v hustej hmle. Šepkajú ti do ucha, aby si sa nebál, zatiaľ čo ti z vrecka vyťahujú peňaženku.

Môžeme vykrikovať, že žijeme v právnom štáte a zákon je zákon. Lenže zákon, ktorý sa vykladá ako budúcnosť u kartárky, má slabšiu záväznosť, ako moje recepty na veterníky.