Johana

Od vzniku samostatného Slovenska sa strieda vo vláde jeden väčší odroň ako druhý. Namiesto toho, aby sme sa životnou úrovňou približovali k „Starej Európe“ predbieha nás ešte aj Kazachstan. Drieme od rána do večera, nepoznáme nič iné len robotu a matematiku. Tisícka výplata, z toho úver, elektrina, trvalé príkazy a zvyšných päť eur na deň. Super, že? A to od revolúcie prešlo tridsaťtri rokov!

Nie, ja už nechcem, aby o mojom živote rozhodovali „intelektuáli“ typu Pročko alebo Kozelová. Znechutenie zo všetkých tých vlád a veľkohubých politikov, ktorí pred voľbami sľubujú o dva roky Nemecké platy a Švajčiarsko o tri, už neviem ani počúvať. Neverím im a nie som ochotná im venovať svoj čas. Lenže to je práve problém. Keď to vzdám, bude to stále o tom istom. Jeden väčší podvodník ako druhý, ohlupovanie na spôsob „ Počiatkova vila patrí štátu“ alebo “Zavedieme hmotnú zodpovednosť politikov“, mi zase len zabezpečia to, že o verejných financiách bude rozhodovať daňový podvodník, ktorý ministerke spravodlivosti povie: “Mária, ty si ten podvod spáchala“. A?

Nič. Nič sa neudeje, lebo sa nemá ako udiať. Kapor si vlastný rybník nevypustí a my „občania-voliči“ musíme čakať do ďalších volieb, aby sme naleteli zase novému Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi a inému dobrákovi, ktorý bude riadiť ministerstvo IT tak, ako súčasná pani ministerka. Len tak mimochodom. Skúste podpísať podanie na ústavný súd! Ak máte starú verziu aplikácie pre elektronický podpis fajn. Lenže podania na ostatné súdy majú zavedený nový e-sign. Mať obe verzie …?. Takže, čo? Šup, šup na poštu! Lenže tým porušujete povinnosť komunikovať so súdmi elektronicky. Nech robíte čo robíte, cez riadenie pani Remišovej neprejdete.

Viem, že toto všetko nechcem. Čo ale chcem? Čo mám podporiť, aby to bolo iné?

Počúvam o zmene volebného systému, ktorý by mal zrušiť jeden volebný obvod. Táto zmena bola prijatá za Mečiara. Jej cieľom bolo zabezpečiť, aby sa do politiky dostali len ľudia, ktorých si vyberie líder strany a ktorí mu za to budú bez podmienok a navždy vďační. To sa podarilo. Tejto oddanosti poslancov svojej strane a svojmu lídrovi sme svedkami pri každom hlasovaní, kedy vybratá „Paľculienka“ ukáže pokyn ako hlasovať a tlačidla, v okamihu niekoľkých sekúnd, zareagujú jednohlasne.

V zmene volebného systému vidím zmysel. Pokiaľ by prišla strana, ktorá to bude mať vo svojom volebnom programe, určite jej budem venovať pozornosť. Veľmi by ma potešilo, keby sa z tejto témy stala národná debata a bolo možné sa pýtať, debatovať a rozhodnúť sa pre zmenu. Možno by zmena volebného systému vyplavila mesiášov, ktorí budú múdri, odvážni, oddaní národu. Jednoducho štátnikov, ktorých sme doposiaľ na Slovensku nemali možnosť poznať. Zase snívam? Nie, hľadám riešenia tak, ako vy, aj vy, hoci každý z nás iným spôsobom.

Rovnako by som privítala, keby sme začali viac diskutovať o našom práve zúčastniť sa referenda, ale hlavne o zmene podmienok pre jeho vyhlásenie. Dnes referendum nechce žiaden politik. Prečo by ho mal chcieť? Referendum, ktorého výsledok má byť bez ďalšieho hlasovania alebo schvaľovania prijatý, mu môže výrazne zasiahnuť do rozhodovania. A to uznajte, že naši politici vedia najlepšie, čo je pre nich dobré. Tak načo referendum. Načo si púšťať nejaký ľud do rozhodovania! Práve preto sa takmer všetky referendá, s výnimkou nášho vstupu do EÚ, tak dehonestovali. Po jeho vyhlásení sa politici takmer vždy snažili a snažia znehodnotiť referendum jeho bezvýznamnosťou. Robia to aj dnes, s výnimkou Fica, ktorý má však svoj cieľ, prekračujúci obvyklé dianie v politike, ale to je iná téma. Ak naletíme týmto drístam o neúspešnosti, bezvýznamnosti, finančnej náročnosti, sami sa oberieme o jeden z najvýznamnejších spôsobov, ako môžeme zmeniť to, čo sa inak zmeniť nedá.

Pri ďalšom neúspešnom referende pošleme jasný odkaz: „Nemáme záujem riadiť tento štát, nechceme ovplyvňovať, ako bude znieť naša ústava, nechceme sa podieľať na spravovaní vecí verejných! Robte si čo chcete, zvolili sme vás, tak si tam štyri roky vládnite, kradnite, podvádzajte a dajte nám pokoj. My to v tme, v zime, o hlade a v strachu už nejako prežijeme, so zasnívanými očami smerujúcimi k Švajčiarsku.“

Len tak na okraj. Švajčiari organizujú referendá aj na úrovni obcí, niekoľkokrát do roka. Zúčastňujú sa ich s vysokou účasťou a nikto nepochybuje o ich význame.