Rozhovor so Smrťou

Sedíme na lavičke. Tak trochu tvárou v tvár, tak trochu inkognito. Rozkvitajú stromy a prebúdzajú sa včely.

„Čo tu chceš?“ Opýtala som sa jej.

„Nič. Dívam sa a strážim všetko čo si prežila.“

„Prečo?“

„Lebo mi to patrí.“

„Čo ti patrí?“

„Tvoj prežitý čas“.

„Berieš si môj čas?“

„Jasné. Každý deň, každú tvoju hodinu a minútu. Všetko si beriem. Dokonca aj tvoje spomienky a časom aj spomienky tých, ktorým si ich odovzdala. Patrí mi všetko.“Pokojne si položila hlavu do svojej kostenej dlane, opretej o operadlo, aby si ešte viac vychutnala pohľad na môj zrýchlený dych.

„ Všetko si beriem“, zopakovala a zapichla oči do mojej tváre.

„Čo chceš? “ Opýtala som sa zmätene.

„Nič. Len sa pozerám. Sledujem ako plytváš s tým, čo sa nedá zastaviť ani vrátiť . Prezerám si deň po dni a …“pokrútila hlavou. „Tie tvoje návraty do minulosti a výlety do budúcnosti. Prepáč, musím sa smiať . Nič, čo si dostala, nemá prísnejšie limity ako tvoj čas a predsa sa ho tak ľahko vzdávaš“.„Prestaň!“ Okríkla som ju a odvrátila sa na druhú stranu.

„Som ticho. Len sa pozerám.“ Pokrčila plecami a pomrvila sa na studenom dreve.

„Jasné teraz začneš s tým svojim obohratým klišé, že si mám užívať život, mám byť šťastná, veselá, pozitívna, že?“ Vyštekla som na zahalený tieň usadený v hluku bzučiacich včiel.

Zaškerila sa. „Prečo? Mne je úplne jedno ako si prežiješ svoje dni. Vezmem si ich tak, či tak. Je to tvoja vec. Tvoje rozhodnutie. Zbalím si deň plný hrôzy, deň plný radosti, deň užitočný aj premárnený. Sú moje bez ohľadu nato, aké boli. Ja mám svoje isté.“ Odpovedala s pokojom a iróniou v hlase.

„Odpáľ! Fakt ma nebavíš!“ Povedala som s nádejou, že sa jej zbavím.

„To nejde. Mám ťa rada. Som s tebou od narodenia. Som tvoja prítomnosť, pripútaná k životu. Môžeš ma iba nevidieť, môžeš na mňa nemyslieť, môžeš sa tváriť, že nikdy neprídem alebo že som súčasťou nekonečna. To všetko môžeš, ale nemôžeš ma odstrániť z prítomného okamihu a z tvojej cesty. Som tu, s tebou. Od narodenia až po koniec. Sem tam sa pripomeniem. Zastavím ten váš beh a zhluknem davy v čiernom. Ukážem svoju moc, cez ktorú si vás odnášam nahých, bez majetku a emócií. Som vertikálny limit s tvojou rukou v mojej dlani. Dovtedy sa  len pozerám.“ Pokrčila plecami a zatvárila sa bezmocne a oddane tejto chvíli.

„Prečo mi to všetko hovoríš?“ Nechápavo som sa opýtala tejto nechcenej súčasti rána.

„Čo myslíš?“ Opýtala sa ma s neskrývanou iróniou.

„Odpovedať otázkou je neslušné“. Odporovala som.

„Kto ti kedy povedal, že Ja som slušná? Som bezcitná, súcitná, náhla, pomalá, bezohľadná, milosrdná, bolestivá aj vykupiteľská. Som vždy iná a stále rovnaká. Jediné čo sa nemení je to, že som.“

Pohodlne sa usadila, vystrela ruku a pokračovala. „Pozri, prichádza jar. Prebúdza sa opäť nový život a začína cyklus roka, ktorý sa cez snežienky, čerešne, horúce leto a opadané lístie, presvieti do vianočných ozdôb zabalených do zimy a tmy. Všetko utíchne a priblíži sa k vertikálnemu limitu, na ktorom ako zástava visí moja ruka pripravená chytiť tvoju dlaň.“

„Tak veľa šťastia a len tak mimochodom“, naklonila sa k môjmu uchu a pošepkala:“ Skús lepšie nakladať so svojim časom. Komu, čomu a koľko ho dáš predtým ako ho pošlem do večnosti, závisí len a len od teba. Neponáhľaj sa! Ja viem byť trpezlivá“.

V tom zmizla ako rozprávkový kúdeľ čiernych svetielok v prichádzajúcom ráne.

Zážitky z opusteného hotela: Vianočná hudba v lete a recepčná, ktorá zmizla

30.10.2024

Oslovujú ma klienti z takmer celého Slovenska, a tak trávim veľa času na cestách aj v hoteloch. Bolo to už niekoľko rokov dozadu. Prišli sme do hotela v centre malého mesta na východe Slovenska. Na parkovisku nikto a na recepcií viseli všetky kľúče v skrinke. Tieto neklamné znaky toho, že sme jediní, boli správne. Usmiata recepčná urobila [...]

Právo bez smeru

26.10.2024

Predstavte si to: vchádzate do súdnej siene, kde všetci čakajú na to jediné – rozhodnutie Ústavného súdu. Obžalovaní sa nervózne prechádzajú, sudcovia nevedia, či majú pojednávať a advokáti sa cítia ako v právnom limbe. Nie, to nie je scenár z filmu, to je realita slovenského trestného súdnictva v roku 2024. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného [...]

Púštny prach v očiach opozície

24.10.2024

Do boja za ochranu žien vyšla aj poslankyňa Cigániková. Na protest proti skráteniu premlčacej doby za znásilnenie si po celom dni vyzula topánky a s noblesou sebe vlastnou dupkala po parlamente. Táto pachová nálož spolu s krikom ulice priniesla svoje ovocie. Vláda sklonila hlavu. Pripravila novelu novely a v skrátenom legislatívnom konaní, predkladá zmenu dĺžky [...]

Igor Matovič  / Jozef Pročko /

Možnosť skrátiť volebné obdobie aj referendom sa nezavedie. Plénum odmietlo novelu Ústavy z dielne matovičovcov

03.12.2024 18:13, aktualizované: 18:24

Podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom.

Donald Trump, Emmanuel Macron

Trumpa pozvali na otvorenie katedrály Notre Dame. Zmieri sa s Macronom?

03.12.2024 18:00

Hoci je oficiálnou hlavou štátu stále Joe Biden, na slávnostnom otvorení obnovenej katedrály Notre Dame v Paríži bude USA reprezentovať jeho nástupca.

andrej babiš

Poslanci odmietli uznesenie k súdnemu zmieru medzi rezortom vnútra a Babišom

03.12.2024 17:55

Návrh predložila skupina poslancov parlamentu za opozičnú SaS.

Peter Pellegrini

Pellegrini odcestuje do Lotyšska. Na vojenskej základni v Adaži navštívi slovenských vojakov

03.12.2024 17:44

Slovenskí vojaci tam pôsobia v rámci vojenskej misie NATO.

Jitka Johana Hasíková

Som zvedavá a viem sa podeliť o všetko, čo stojí za reč.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 30
Celková čítanosť: 91136x
Priemerná čítanosť článkov: 3038x

Kategórie