Johana

Som tu a mám svoj hlas, ktorý sa počíta.

Chcem, aby som mohla zasiahnuť do chaosu, ktorý ohrozuje chod mojej rodiny, potlačuje ma v základných ľudských právach a prináša mi obmedzenia, ktoré mi priamo spôsobujú problémy. Chcem mať hlas, ktorý bude mať kontrolu a bude mať svoju váhu.

V referende mám odpovedať na otázku, či chcem zmeniť parlament a vládu, ktorých činnosť sa ukáže ako zlá a to ešte skôr ako uplynie ich volebné obdobie. Nie či chcem Hegera alebo Fica. Či som za Matoviča alebo Sulíka. V referendovej otázke mám odpovedať, či chcem mať možnosť ukončiť vládnutie Fica, Hegera, Matoviča, Sulíka, Kolára a iných, ktorí budú svoju prácu robiť zle alebo ju nebudú vedieť robiť. Mám sa vyjadriť k tomu, či chcem mať vplyv na hodnotenie činnosti parlamentu a vlády aj počas plynutia ich volebného obdobia, či chcem mať kontrolu nad ich prácou.

Svojim áno v referende vyjadrím, že rozkrádanie peňazí, za ktoré sa mali stavať diaľnice, tlmenie výskumu a vývoja, ničenie školstva a zdravotníctva, zbedačovanie biednych nemusí trvať celé štyri roky. Nie, nemusím čakať a pozerať sa, ako sa rozkráda Slovensko, likviduje poľnohospodárstvo a gastro len preto, že sme naleteli podvodníkom a klamárom, ktorí vedeli ako nás zmanipulovať. Nemusím čakať na ďalšie voľby, aby som s nádejou pribehla k urne a zo strachom som vhodila nový hlas niekomu, kto opätovne môže zneužiť moju dôveru. Novému Mesiášovi, ktorý nasľubuje všetko o čom snívam. Bude ma opíjať nádejou len pre tú jednu chvíľu. Pre jeho víťazstvo. Potom už nič a opäť nič pre mňa. Len pre seba a svojich blízkych. Využiť darovaný čas do tla. Čas, ktorý poslancovi a členom vlády môže skrátiť len parlament. Bez ohľadu na výsledky, bez ohľadu na moju a našu spokojnosť. Nech robia čo robia, štyri roky im nikto nemôže vziať. A to uznajte, len blázon by zdvihol ruku za ukončenie svojej funkcie poslanca skôr ako musí. Však za tisíc štyristo šesťdesiat dní sa toho toľko dokáže premiestniť z verejného do súkromného. Je toľko príležitosti povybavovať si, zohnať, zariadiť, získať vplyv a opíjať sa mocou. Pri parlamentnom korýtku je tak dobre! Nie, parlament nikdy nezahlasuje za predčasné ukončenie svojho mandátu. Nikdy nezdvihne ruku za predčasné voľby a hoci existujú aj slušní poslanci, nech počítam ako počítam deväťdesiat ich nie je. My voliči dnes právo na ich zrušenie nemáme. Nemôžeme nič, len čakať na ďalšie voľby a modliť sa, aby vôbec boli. Právo rozhodnúť v referende, že sa predčasne ukončí volebné obdobie Národnej rady môžeme získať, ak prídeme a na referendovú otázku odpovieme áno. Inak budeme vhadzovať volebný lístok zo strachom z toho, čo sa zase raz vykľuje z tých naškrobených, usmiatych kandidátov, ktorých vyškolení marketingoví odborníci naučili ako odpovedať na otázky, ako gestikulovať, pozerať do kamery, ako rozdávať nádej na nové a lepšie začiatky, v nájomných bytoch, s exekučnou amnestiou, zlepšeným podnikateľským prostredím, fungujúcou justíciou a majstrami sveta v hokeji. Zo strachom, lebo si budeme vedomí toho, že ich štyri roky nikto od koryta nevyženie a sami to nikdy neurobia.

Neviem ako vy, ale ja takéto právo chcem. Jednoducho ja chcem mať kontrolu nad činnosťou parlamentu. Chcem mať právo povedať stačí ak zistím, že parlament prijíma zákony, ohrozujúce bezpečnosť, suverenitu, hospodársky rozvoj a prosperitu Slovenska. Toto referendum nie je hlas pre Fica. A je mi úplne jedno, či to bude parlament, z ktorého vzíde vláda bez Fica, Sulíka, Pellegriniho alebo Hegera. Pre mňa sú podstatné výsledky. Myslím si, že po tridsiatich rokoch si Slovensko zaslúži Národnú radu s výsledkami. Národnú radu, ktorá bude vedieť, že si prešľapy nemôže dovoliť, lebo skončí, keď jej v referende národ vystaví stopku. V tejto chvíli mi je úplne jedno, z koho podnetu a iniciatívy sa koná referendum. Pre mňa je podstatné, že mojim a našim právom sa môže dostať pod kontrolu ľudí toto bohapusté likvidovanie Slovenska.