Johana

Začína nový školský rok. Rodičia s dôverou odovzdávajú svoje deti školám. S nádejou očakávajú, že z nich vyrastú múdre a vzdelané deti. Samozrejme, každé podľa svojho potenciálu, svojich ambícií a možností.

Úroveň školstva a vzdelania je súčasťou politiky štátu. Dlhé roky sa v programových vyhláseniach vlád omieľa jeho dôležitosť. Píšu sa celé kapitoly o nevyhnutnosti zvyšovania úrovne školstva a nevyhnutnosti jeho reformy. Reformy, áno, tie sa dejú. Vynakladajú sa na ne peniaze, ktoré sa v podstate nedajú skontrolovať. Každé štyri roky iná a žiadna dokončená. Výsledok? Do rozkolísaného systému sa tri roky vnáša chaos a nová byrokracia. Po štyroch rokoch sa začína odznova.

Keďže túžbu vedieť už dávno nahradila túžba mať, dnes už v podstate nikoho netrápi, že deti na konci základky pomaly nevedia čítať a násobiť. Výsledky monitoringov však podnecujú k populistickým volebným programom, potrebe reformovania školstva a vynakladaniu peňazí na to, o čom všetci zainteresovaní vedia, že sa nestihne zrealizovať.

Prečo sa vzdelanie prestalo vnímať ako nástroj prosperity, stability a sily národa?

Ak máte pred sebou dav nevzdelaných ľudí, ktorým stačí že môžu „veriť tomu svojmu“, je volebná kampaň a presadzovanie vlastných záujmov výrazne jednoduchšie. Kritické myslenie, schopnosť argumentovať, klásť otázky a vyhodnocovať odpovede sťažujú presadenie klamstiev a poloprávd, ktoré sa pred voľbami neustále obmieňajú v rôznych verziách. Možno práve tu musíme hľadať zárodky nezáujmu štátu o vzdelanie, kvalitné školstvo a múdrych ľudí.

Sú naše školy pripravené naplniť posolstvo vzdelania? Skutočne chceme, aby náš národ bol vzdelaný? Pripravený pýtať sa? Skúmať a preverovať si pravdivosť tvrdení politikov, ktorí pred voľbami vždy znova a znova sľubujú krajšie zajtrajšky a ružovú budúcnosť? Ako veľmi si prajeme generáciu, ktorá so zdravým sebavedomím vysloví svoj názor podporený argumentmi?

Skúste sa postaviť pred skupinu vysokoškolákov a povedzte „Keď vyhrá naša strana, zdvojnásobíme platy. Životná úroveň dosiahne úroveň Luxemburgu“. Ak budú slušní, začnú sa smiať, pri dávke mladíckej arogancie vás vypískajú alebo vybučia. Odídete s hanbou a bez potenciálnych voličov, pretože túto skupinu si získate len podloženými argumentmi, ktoré majú hlavu a pätu.

V nevedomosti sa však ukrýva toľko nádeje. Ak ju dobre podchytíte, zmení sa na vieru a viera sa už ľahko pretaví do volebného hlasu. Tam, kde chýba vzdelanie, víťazí manipulácia a nevzdelaný volič je snom každého populistu.

Zajtra sa otvárajú brány škôl. Mnohí do nich vstúpia po prvýkrát. S nádejou, že im táto krajina poskytne dar vzdelania, prostredníctvom ktorého spoznajú svet, seba samých a možno sa naučia žiť svoj sen.

Držím im všetkým palce.