Johana

Patrik nevidel svoju dcéru už celých desať rokov. Keď sa narodila, mal pocit, že sa zastavil svet. Vo svojich takmer štyridsiatich rokoch sa stal otcom. Mal pri sebe ženu, ktorú mal rád a splnil sa mu sen. Mal rodinu.

Jeho čerstvá „mamička“ mal tiež už svoj vek a tak popôrodné problémy prinútili Patrika zobrať si voľno. Staral sa o Pavlínku ako najlepšie vedel. Okrem kojenia robil v podstate všetko a robil to nesmierne rád.

Po krátkom čase sa objavila svokra. Akčná a plná energie. Jej prázdny čas našiel svoj obsah v príchode vytúženého vnúčatka. A ako dlhoročná sociálna pracovníčka vedela všetko najlepšie. „Patrik, teraz, keď máte s Jankou dieťatko, mali by ste si dať veci do poriadku. Najprv sobáš a potom by si mal zmeniť zamestnanie. Nemôžeš predsa cestovať a byť niekoľko dní mimo domu. A ešte niečo. My všetci máme vysokoškolské vzdelanie. Mal by si s tým niečo urobiť. Pomôžeme ti. Dnes nie je problém získať titul na niektorej zo súkromných vysokých škôl. Prispejeme, pomôžeme. Urobíme všetko, aby si zapadol. Keď už sa Janka pre teba rozhodla …“.

Patrik neveril vlastným ušiam. Pre pokoj v rodine a ten čarovný úsmev svojej malinkej Pavlínky zostal ticho. Keď pochopil, že jeho mlčanie je chápané ako súhlas, nabral odvahu a vysvetlil svojej všestranne vzdelanej svokre, aké má predstavy o živote.

Svadba? Áno, patrí sa dať dieťaťu slušný rodný list. Kúpil zásnubák, kľakol na koleno a vyslovil tú čarovnú vetu. Povedala áno. Prípravy na svadbu mohli začať. Zostávalo vyriešiť  pár maličkostí. Starú škodovku sa musí naučiť parkovať tak, aby susedia nevideli, že nemá ani poriadne auto, potom to cestovanie a titul. Vznikol problém. Budúci zať nechcel zmeniť zamestnanie a už vôbec nechcel predstierať, že študuje a bude možno pán magister. Tlak svokry bol extrémny. Prestíž pred okolím a jej predstava, že muž má chodiť každý večer riadne domov a starať sa o rodinu, boli také silné, že postupom času nevychádzali z hádok. Janka sa priklonila na stranu matky. Začala rovnako naliehať a aj rovnako kričať. Opakujúce výčitky o niktošstve, sebeckosti, bezohľadnosti a neúcte k ich rodine, ho napokon priviedli k tomu, že si zbalil veci a odišiel.

V tej chvíli mal predstavu, že obidvaja sú rozumní a kultivovaní rodičia. Bol odhodlaný urobiť všetko pre Pavlínku. Starať sa o ňu, pomáhať jej matke tak, aby Pavlínka nestratila tú druhú ruku, ktorá ju má sprevádzať na ceste do dospelosti. Bol to veľmi zlý odhad.

Po svojom odchode z domácnosti sa začalo niečo, čomu sa bežne hovorí „žiara pekla.“ Jana sa rozhodla, že keď nechce ju, nebude mať ani Pavlínku. „Je to jej dcéra a len ona rozhodne, kto s ňou bude alebo nebude a ON to určite nebude.“

Myslíte si, že je to hlúposť? Ste presvedčení, že v krajine s vybudovaným súdnym systémom to nie je možné? Je, je to možné a dokonca beztrestne.

Keď sa Patrik obrátil na súd a žiadal upraviť styk so svojou dcérou, súdy mu vyhoveli. Jana skoro zošalela. „Tak toto určite nie! Takto to nebude.“ Vytiahla zbrane silnejšieho kalibru a zamierila priamo na hlavu. Trestné oznámenie. „Vyhrážal sa mi, že ma podreže. Ukazoval gestá naznačujúce odrezanie hlavy, kričal, bála som sa ho.“ Pridala sa svokra, ktorá všetko videla a počula. Začalo trestné stíhanie. Nič. Žiaden trest, žiadne väzenie. Polícia to odmietla, nakoľko bolo preukázané, že skutok sa nestal.

Jana to nevzdala. „Dobre, v poriadku, ak nie nebezpečné vyhrážanie, tak dáme niečo ostrejšie.“ Po roku od odchodu zo spoločnej domácnosti podala Jana na Patrika trestné oznámenie pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania ich dcéry. V tom čase mala mať niekoľko mesiacov. Opäť sa začalo vyšetrovanie, do hry vstúpili svedkovia, znalci, lekári. Patrik pochopil, že ak neustúpi a bude trvať na stretávaní sa s Pavlínkou, skôr alebo neskôr sa alebo zblázni, alebo skončí vo väzení. Vzdal to. Prestal sa s Pavlínkou stretávať a vypratal priestor.

Jana dosiahla svoje. Zmizol a bol pokoj.

Pýtate sa, ako to skončilo s tým sexuálnym zneužívaním? Tak, ako sa dalo predpokladať. Dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa nestal. Patrik bol oslobodený spod obžaloby. Jana? Tej bolo úplne jedno ako skončí súd. Svoje dosiahla a za túto špinavú hru jej nič nehrozí. Vydesený Patrik sa vytratil z ich života a to bolo zmyslom akcie nazvanej “vypadni“. O nič iné nešlo.

Na Pavlínku sme takmer zabudli.

Vyrastá bez otca. Poviete si: „nie je jediná„. Pre svojho otca je jediná a on mal byť jediným pre ňu. Bol pripravený naplniť jej detstvo šarkanmi, dobrodružným splavovaním riek a prespávaním v stane. Bol pripravený poskytnúť jej ten najkrajší vzorec milujúceho otca a zaplniť čas detstva láskou. Na druhej strane jej cesty však zostalo prázdno, ktoré ju bude ako prázdno sprevádzať po celý život.